Prečo je zdravie najčastejšie sprevádzané dezinformáciami a ako sa proti nim brániť?

Slováci, v porovnaní s ostatnými národmi EÚ, majú tendenciu najviac veriť konšpiráciám a dezinformáciám. A dezinformácie v zdravotníctve sa tešia mimoriadnej obľube. Prečo je to tak, prečo pandémia, ktorej práve čelíme, zasiahla aj naše myslenie či názory a ako možno rozlíšiť mýty od  faktov v zdravotníctve sa dozvieme v rozhovore s vedeckou pracovníčkou, psychologičkou Vladimírou Čavojovou.

Docentka Vladimíra Čavojová pôsobí na Ústave experimentálnej psychológie SAV a je autorkou viacerých kníh i článkov na tému dezinformácií.

Vysielanie podcastu podporila spoločnosť Takeda. Spoločnosť Takeda nie je zodpovedná za obsah podcastu.

Podcast zdravý rozum

Dobrý deň milí poslucháči, počúvate podcast Zdravissimo, v ktorom sa pravidelne zhovárame o našom zdraví s odborníkmi. Dnes sa sústredíme na zdravý rozum. Vedecká pracovníčka, psychologička Vladimíra Čavojová nám vysvetlí, prečo pandémia, ktorej práve čelíme, zasiahla aj naše myslenie či názory. Moje meno je Kristína Baluchová a prajem vám ničím nerušené počúvanie.

Dobré zdravie je silné zdravie. A silné zdravie je ZDRAVISSIMO.

Docentka Vladimíra Čavojová pôsobí na Ústave experimentálnej psychológie SAV a je autorkou viacerých kníh i článkov na tému dezinformácií. Falošné informácie sa najmä v zdravotníctve tešia veľkej obľube – prečo je to tak, a ako na to, to si povieme v dnešnom podcaste. Dobrý deň pani docentka, vitajte 

Náš podcast sa zameriava na tému zdravie. Dnes už nik nespochybňuje fakt, že sa stretávame s fenoménom hoaxov, nepravdivých správ. Prečo vôbec také niečo vôbec začalo. Aká je táto história, že sa o tomto vôbec musíme zhovárať?

V prvom rade treba povedať, že naozaj nejaké nepodložené informácie, hoaxy, konšpirácie… nie je to vec iba dnešnej doby. Konšpirácie alebo rôzne dezinformácie sprevádzajú významné spoločenské udalosti už od nepamäti. Vždy, keď sa stane niečo, čo verejnosť rozruší, či už to bol napríklad atentát na amerického prezidenta Kennedyho alebo pád dvojičiek, smrť princeznej Diany alebo aj rôzne katastrofy, tak ľudia majú tendenciu v tom hľadať vysvetlenie iné ako náhodné.

Tie spiknutia nás nejakým spôsobom ako keby viac lákajú. Venuje sa tomu aj Zuzana Pancová zo Slovenskej akadémie vied, ktorá napríklad poukazuje aj na podobnosť konšpiračných naratívov počas epidémie cholery na území Slovenska v 19. storočí. Aj vtedy fungovali nejaké preventívne opatrenia, napríklad keď sa dezinfekčné prostriedky dávali do studní, aby bola studňa nezávadná, ľudia si to mali tendenciu interpretovať tak, že ide o otravu a podobne. Čiže tie konšpirácie naozaj nie sú vec iba dnešnej doby, ale možno vďaka k tomu prístupu k informáciám a k sociálnym sieťam máme pocit, že sme tým zaplavení oveľa viacej.

Ja skočím, možno hneď tak aj do hĺbky do studne , že je to možno aj určitým spôsobom nevinné veriť určitej informácii, pretože bola poruke. Alebo to môže byť aj také nejaké nastavenie, pocit, že mi niekto nechce povedať pravdu a je tu vždy nejaké alternatívne vysvetlenie? Alebo je to o pocitoch, či ako to vlastne vzniká?

Tých motívov tam môže byť samozrejme viac, pretože ja môžem niečomu uveriť… Napríklad hneď na začiatku pandémie bol ten hoax s tým, že netreba užívať ibuprofen. Mnohí ľudia na to skočili, pretože to znelo ako seriózna správa, v ktorej sa odvolávali na Viedenskú univerzitu a malo to takú „auru“ naliehavosti, že to treba šíriť ďalej. Čiže samozrejme, že sa to prihováralo nejakej našej potrebe ochrániť našich blízkych aj nášmu strachu.

Niektoré informácie sa naozaj šíria takýmto spôsobom, že my tomu uveríme, zľakneme sa a predtým, než si to overíme, šírime tú informáciu ďalej. Druhý mechanizmus je naozaj to, že akonáhle cítime nejakú bezmocnosť alebo nemáme pocit kontroly nad vecami, tak máme tendenciu v podstate hľadať takéto vysvetlenia. Aj zahraničné výskumy, ale aj naše výskumy zo začiatku pandémie naozaj ukázali, že čím sa ľudia cítili viac bezmocní a nemali kontrolu nad situáciou, podliehali vo vyššej miere rôznym nepodloženým presvedčeniam. Súvisí to aj s nejakou poverčivosťou alebo s rituálmi. Ako keby čím mám menej kontroly, potrebujem si nakloniť náhodu na svoju stranu, takže robím často nezmyselné veci. Tiež príklad zo začiatku pandémie, keď sa šírili rôzne také pseudo-vedecké nepodložené rady, ako sa ochrániť pred korona vírusom – že na ľavom zápästí treba nosiť zázvor, čiže veci, ktoré sú zásadne nezmyselné, ale dajú ľuďom taký pocit, že robia aspoň niečo, že majú tú situáciu aspoň trochu pod kontrolou.

Trošku sme už načrtli tému zahraničie. Máme nejaké štatistiky o tom aké sú rozdiely v krajinách, čo sa týka šírenia dezinformácií alebo možno aj čo sa týka veku, pohlavia a či máme nejaké zraniteľné skupiny, u ktorých vieme, že je nebezpečenstvo, že uveria nepravej správe, vyššie?

Sú tam také špecifické rozdiely, pretože závisí aj od nejakého konkrétneho typu nezmyslu. A keď sa nebavíme len v kontexte súčasnej pandémie, tak napríklad tie predchádzajúce výskumy ukazovali, že napríklad muži sú náchylnejší k rôznemu špecifickému typu konšpirácii, ktoré súvisia s technológiami, s UFO, že sú možno podozrievavejší voči takýmto veciam. Naopak pre ženy sú skôr typické pseudo-vedecké presvedčenia o nejakej alternatívnej liečbe nosením rôznych kryštálov a rôzne takéto veci. Čiže máme tu nejaké rozdiely medzi pohlavím čo sa týka obsahu nejakých nepodložených vecí.

Keď sa vrátime k pandémii, tu sa nám napríklad ukázalo, že na začiatku boli zraniteľnejší starší ľudia, že starší ľudia podliehali niektorým veciam viac a na druhej strane to mohlo súvisieť práve s tým pocitom ohrozenia. Starší ľudia sa doteraz považujú za ohrozenejšiu skupinu a ten pocit ohrozenia do veľkej miery súvisí presne s tým, ako uverím nepodloženým informáciám, čiže aj s týmto to do veľkej miery mohlo súvisieť.

A čo sa týka porovnania so zahraničím, tak tam sa dlhodobo ukazuje, že Slováci podliehajú mnohým nepodloženým presvedčeniam viacej, respektíve že máme takú tendenciu vidieť sprisahania za udalosťami viac ako iné okolité krajiny.

Fíha, no to by bolo asi na samostatný podcast. Vráťme sa k zdravotníckej téme a k hoaxom, ktoré sa týkajú práve nášho zdravia a zdravotníctva. Viem, že Svetová zdravotnícka organizácia dokonca stanovila termín „infodémia“, ktorý sa týka týchto problematických informácií. Prečo sú práve tieto nepravdivé správy, alebo falošné správy najrozšírenejšie?

Zdravie sa v podstate týka každého, je to ako keby najvyššia hodnota, väčšina z nás si ho najviac cení a chceme zostať zdraví. Zasahuje to všetkých. Druhá vec je, že ako som už spomínala, pocit ohrozenia zohráva veľkú rolu v tom, či prijmeme nejaké nepodložené presvedčenia alebo uveríme nejakému hoaxu.

A čo sa týka zdravia je veľmi ľahké vzbudiť určitý pocit ohrozenia. Stačí si predstaviť rôzne clickbaitové nadpisy typu: „Toto ste doteraz nevedeli, že táto potravina je taká škodlivá“. Ste zvedavý, lebo každý vie, že sa možno nestravuje úplne ideálne a tak ako by sa mal alebo, že nemá až taký zdravý životný štýl, ako by mal mať. A vtedy hneď keď vo vás tá stránka vzbudí pocit ohrozenia, tak je jednoduchšie, aby ľudia uverili hoaxu práve z toho strachu.

Chápem to spráne, že sa to dá spozorovať kritickým okom človeka, ktorý sa v tom trošku lepšie orientuje už podľa formulácií? Napríklad názvu uverejneného článku? Keď je tam práve že „O tomto ste nevedeli!“ alebo „Tajná zbraň proti…“ a tak ďalej. Sú na to asi nejaké kľúče, podľa ktorých človek môže rozšifrovať hodnovernosť článku?

Toto uvádzam ako jeden taký poznávací znak – ak sú tam takéto fantastické nadpisy, ktoré vo vás majú vzbudiť nejakú emóciu. Druhá vec je, že často sa to ťažko rozlišuje, pretože predsa len aj tí novinári alebo ľudia v médiách sa snažia robiť svoje nadpisy tak, aby ste si článok prečítali. Teda určitá miera zjednodušenia v tých nadpisoch, tomu sa asi pravdepodobne nedá vyhnúť. Ďalšie znamenia sú napríklad aj zdroje, že na koho sa tie správy odvolávajú, čiže je veľmi jednoduché napísať článok „Čínski vedci zistili…“ alebo  „Americkí vedci zistili…“ Dôležité je, že či sú tam nejaké konkrétne mená. A napríklad v tých serióznejších médiách som si všimla, že teraz sa už naozaj uvádzajú aj odkazy na zdrojové články, z ktorých čerpajú, čiže kto chce, vie si to overiť.

Na jednej strane rozumiem tomu, že vedci píšu jazykom, ktorý je nezrozumiteľným pre veľa ľudí a navyše sa vyjadrujú spôsobom, že je tam nejaká pravdepodobnosť…, za určitých okolností… a ľudia skôr potrebujú jednoznačnejšie informácie. Čiže nejaká miera zjednodušenia tam samozrejme je, ale treba si dávať pozor na také veľmi radikálne tvrdenia a také riešenia, ktoré ponúkajú niečo také veľmi simplistické. Čiže akonáhle my čítame, že niečo je zázračný liek, zázračná potravina, tak s vysokou pravdepodobnosťou je to len spôsob, ako nás znova nalákať na nejakú vec, aby z nás vytiahli peniaze a podobne.

Teraz som sa chvíľku zľakla, že aký som dala názov dnešnému nášmu podcastu, ale to, že zdravý rozum a ako sa oň stará, tak to snáď obstojím čo sa týka aj pútavosti, ale aj čo sa týka nejakej neutrality   Dobre, vrátim sa ešte k tým bizarným informáciám. Stretli ste sa niekedy s nejakým takým príbehom, kedy viera v nepravé informácie naozaj ohrozila zdravie ľudí?

Takýchto príbehov je viac a viem, že existujú dokonca aj zahraničné stránky, ktoré monitorujú rôzne negatívne dôsledky aj homeopatickej liečby alebo toho, keď ľudia odmietajú konvenčnú liečbu. Nazvem to tak, že odporúčanú liečbu lekármi z rôznych dôvodov. Ďalšia kategória sú prípady, keď ľudia, ktorí odmietajú očkovanie, očkovanie detí, tam sa monitoruje aké komplikácie až úmrtia to môže spôsobiť. Často to ide ruka v ruke s tým, že ľudia, ktorí majú veľmi negatívny postoj voči očkovaniu, odmietajú očkovanie voči preventibilným chorobám a takisto majú často presvedčenia typu že neuznávajú, povedzme,  antibiotiká alebo nejaké také konvenčné prístupy. Snažia sa veci riešiť cez alternatívnu medicínu alebo cez prírodné lieky. Zvyšuje sa pravdepodobnosť, že deti možno aj ochorejú na nejakú chorobu, voči ktorej by neochoreli, keby boli očkované, a zároveň aj následná liečba môže byť komplikovanejšia keď odmietajú spolupracovať s doktormi. Aj takéto prípady sú zdokumentované.

Máte pocit a teda nielen pocit, ale aj informácie, možno nejaké poznatky alebo výskum, že to pomáha, ak sa o tom hovorí?

K tomuto sa neviem celkom vyjadriť, že ako to pomáha… Závisí od toho, ako sa rozpráva, pretože napríklad konkrétne v súvislosti s tým očkovaním sa ukazuje, že nejaké strašenie príliš nepomáha. Ľudia to potom vnímajú ako nátlak alebo ako nejakú manipuláciu. A akonáhle cítime, že niekto sa nás snaží nejakým spôsobom manipulovať, tak tie informácie odmietame.

Zas na druhej strane, keď je tá komunikácia vecná, prináša fakty a keď sa zaujímame aj o ten názor druhej strany, snažíme sa pochopiť, prečo ľudia niektoré veci odmietajú, pretože aj tých dôvodov odmietania očkovania alebo preferencie alternatívnej medicíny majú ľudia viacej a môžu byť rôzne. Závisí o tom, ako sa o tom rozprávame.

Asi aj rozhovorom o samotných dezinformáciách, možno aj tým môžeme prispievať k povedomiu… Poďme ďalej. Vy ste autorkou kníh rozum – návod na použitie, Psychológia racionálneho myslenia a spoločne s autormi Markom Jurkovičom a Ivanom Brezinom ste napísali knihu Prečo ľudia veria nezmyslom. Všimla som si, že ste aj publikovali články na tému ako nás vedecké myslenie môže chrániť práve pred nejakú pseudovedou alebo konšpiráciami. Asi to nezvládneme  formulovať celkom do jedného odporúčania, trošku sme to však už načrtli – existujú nejaké zlaté pravidlá, ktoré by sme vedeli aspoň nejak vytýčiť?

Skúsim to nejako zhrnúť.  V prvom rade by som poukázala na to, že je potrebná ochota sa mentálne namáhať. Lebo treba na rovinu povedať, že overovať si informácie, kriticky myslieť, snažiť sa porozumieť číslam štatistík alebo rôznym odborný informáciám je naozaj namáhavé a je jednoduchšie spoliehať sa, či už na svoj ideologický svetonázor alebo na intuíciu, alebo odvodzovať tie názory od toho, čo si myslia nejaké naše vzory, či už sú to influenceri alebo ktokoľvek. A keď nemám ochotu aspoň trošku sa namáhať tak… to je asi také základné pravidlo.

Druhé odporúčanie, ktoré je  podľa mňa v dnešnej dobe veľmi dôležité, je, aby sme nečerpali informácie zo sociálnych sietí, pretože sa naozaj ukazuje, že mnoho ľudí naozaj čerpá informácie naozaj len z tých statusov alebo si číta len nadpisy. Sociálna sieť Facebook slúži ako informačný zdroj, ale tam je vlastne nebezpečné to, čo súvisí s tým tretím bodom, že my by sme si mali overovať informácie z viacerých zdrojov a tie sociálne siete nám vytvárajú bubliny. To znamená, že sa tam stretávam s osobnostnými informáciami, ktoré potvrdzujú môj názor, čiže nejako sa troška aktívnejšie zaujímať o ľudí, ktorí majú iný názor. Zaujímať sa o zdroje alebo nejaké média, ktoré nepíšu síce to s čím súhlasím, no môžu mi dať aspoň nejaký iný pohľad, nové informácie.

Čo sa mi tiež zdá dôležité je uvedomiť si, že mali by sme mať nejakú mieru intelektuálnej skromnosti, pretože ani vedci si nie sú mnohými vecami istí, tak vlastne ako môžeme dôverovať potom niekomu… Nechcem dávať nejaké príklady, ale použijem – Janko, Ferko nemajú ani tušenia, ako veci fungujú, ale majú dostatočnú sebaistotu. A máme tendenciu viac veriť ľuďom, ktorí rozprávajú veci s istotou, ale mali by sme si viac uvedomiť to, že sme omylní, že aj odborníci sú omylní, ale aj my sme omylní, čiže nemať nejaké radikálne tvrdenie.

O tom istom s tým súvisí taký posledný bod, že veda síce tiež nie je dokonalá, ale je to najlepší nástroj, ktorý máme na poznanie sveta okolo seba. Nemali by sme nadraďovať nejaké naše želanie nad fakty. Len za to, že nám sa niečo nepáči, tak nemôžeme tieto fakty poprieť.

V ostatnej dobe hovoríme veľmi často o imunite. Existuje nejaká taká imunita pre naše duševné zdravie alebo zdravý rozum alebo niečo podobné? Existuje vôbec nejaká prevencia pri tejto téme?

Tak ja by som to zhrnula tiež, takže ako prevencia môže práve slúži vzdelávanie sa. To, že si zachováme nejakú zvedavosť a nejakú mieru otvorenosti. Napríklad aj voči nejakým iným názorom. Vidieť, ako to majú iní ľudia, prečo si myslia to, čo si myslia a v podstate asi vzdelávať sa je ako imunita najlepšie. Takisto sa ukazuje aj to, že ak ľuďom napríklad povieme dopredu nejaké protiargumenty, tak potom, keď sa stretnú s nejakou konšpiráciou,  sú o niečo lepšie pripravení tomu čeliť. Čiže preto je ich nejaká informovanosť do veľkej miery dôležitá.

Nebudeme veštiť ale nedá mi neopýtať sa, či máte nejakú predstavu, ako sa infodémia bude vyvíjať, čo nás ešte čaká?

No  nechcem byť nejaký apokalyptik, ja som skôr optimista. Je dôležité upozorniť ľudí, že s nástupom internetu a sociálnych sietí sme sa na jednej strane dostali všetci k informáciám, ku ktorým by sme sa možno inak nedostali. Že kým predtým boli nejakí takí strážcovia brány, ktorí vlastne k nám tie informácie sprostredkovávali, tak teraz my ich aj tvoríme, aj sa k nim ľahko dostaneme.

Ale s tým vlastne ide ruka v ruke nejaká zodpovednosť a mali by sme si uvedomiť, že my máme zodpovednosť teraz aj za tie informácie, ktoré prijímame bez tých „strážcov poznania“. Dnes je overovanie na nás, aj uistenie sa, že tie informácie, ktoré šírime ďalej, sú pravdivé. Čiže asi na toto by som tak najviac vyzvala ľudí, že s tou slobodou a s tým istým prístupom k informáciám ide vlastne aj nejaká takáto zodpovednosť a nemali by sme sa jej zbavovať.

Nuž, držme si palce. Pani docentka, Vám veľmi pekne ďakujem za všetky informácie a za dnešný rozhovor!

Ďakujem veľmi pekne.

Naše dnešné Zdravissimo sa končí. Veríme, že sme rozhovorom s pani docentkou Čavojovou zo SAV prispeli k zvládaniu infodémie a v konečnom dôsledku i pandémie. Našu nahrávku nájdete aj v Spotify a  ďalších podcastových aplikáciách. Budeme radi, ak naše Zdravissimo odporučíte aj svojim priateľom a sledovať nás môžete aj na našej Facebook stránke: Zdravissimo – podcasty o zdraví, na našej Instagram stránke: zdravissimo_podcast, alebo na našom Youtube kanáli: Zdravissimo – podcasty o zdraví. Dávajte si na seba pozor a dopočutia nabudúce.